Úvodná stránka

Boh nás žiada hľadieť na život tak, ako naň pozerá on, ktorý vidí vždy v každom z nás nezničiteľný zárodok krásy. Uprostred hriechu vidí deti, ktoré treba pozdvihnúť, uprostred smrti vidí bratov a sestry, ktorých treba vzkriesiť, uprostred zúfalstva srdcia, ktoré treba potešiť. Neboj sa teda! Pán miluje tento tvoj život, aj keď máš strach hľadieť naň a vziať ho do rúk. Na Veľkú noc ti ukazuje, ako ho miluje, až tak, že všetkým v ňom prešiel, že zakúsil súženie, opustenosť, smrť a podsvetie, aby odtiaľ víťazne vyšiel a povedal ti: „Nie si sám, dôveruj vo mňa!“ Ježiš je odborníkom v premieňaní našich smrtí na život, našich nárekov na tanec (porov. Ž 30, 12). S ním môžeme aj my vykonať Paschu, čiže prechod – prechod od uzavretosti k spoločenstvu, od bezútešnosti k úteche, od strachu k dôvere. Nezostaňme v strachu hľadieť do zeme. Hľaďme na vzkrieseného Ježiša. Jeho pohľad nám vlieva nádej, pretože nám hovorí, že sme vždy milovaní a že napriek všetkému, čo by sme mohli povyvádzať, jeho láska sa nemení. Toto je tá životná istota, ktorá nepodlieha zjednávaniu: jeho láska sa nemení. Pýtajme sa – kam hľadím v živote? Pozorujem hrobové priestory, alebo hľadám Živého?

Pápež František