Koniec školského roka oficiálne zahájil dvojmesačné prázdniny. Nové zážitky, dovolenky, vytváranie krásnych spomienok. Letný čas však okrem tohto všetkého ponúka trochu viac, než iba chvíľkové potešenie z cestovania. Ponúka nám viac času, ktorý môžeme stráviť s našimi blízkymi, viac času na prehĺbenie nášho duchovného života a vzťahu s Pánom. Možno nás práve tieto najhorúcejšie mesiace pozývajú k stíšeniu sa. Skúsme si nájsť každý večer miesto, môže to byť záhrada, stolička v izbe alebo pomalá prechádzka pri západe slnka. Nájdime si čas na rozhovor s Ježišom. Nebojme sa vkročiť do ticha. Práve v ňom nám totiž môže Boh vkladať do srdca pravý pokoj a istotu. Nehanbime sa otvoriť svoje srdcia pred Pánom bez ohľadu na naše problémy, hriechy, či nevernosti, pretože Pán prijíma každého, kto Ho hľadá a chce za Ním prísť. Pri každom pohľade na západ slnka si skúsme uvedomiť, ako nás Pán chce objať a odpustiť nám. Vhĺbme sa do poznania, že sme milované Božie deti, nechajme do našich sŕdc preniknúť skutočnosť Jeho lásky. Všímajme si maličkosti, drobné veci, ktorým sme nedávali doteraz pozornosť. Zdvihnime zrak k hviezdnej oblohe, skloňme sa k malému kvietku. Nadýchnime sa nasiaknutého večerného vzduchu, alebo sa započúvajme do spevu cvrčkov. Nechajme naše duše preniknúť krásou, ktorú nám Pán každodenne ponúka. Naplňme naše dni službou a malými gestami k iným. Ako vravela Matka Tereza, robme malé veci s veľkou láskou.
